|
BlaVa alebo takzvaná BlaPrava, čiže Blatistá výprava (23.2.2010) začala celkom nevinne. Či aj skončila nevinne o tom už možno pochybovať, keďže - podľa slov mamky od Nerádov - sme priniesli domov zopár kíl hliny na presádzanie kvetov... Rozhodne však to, čo bolo medzi tým, nebolo len tak.
Jalovec a jeho suché cesty pomerne skoro vystriedal mierne blatistý terén s občasnými takmer bielymi fliačikmi snehu. Trávový boj a trávové vlajky (abo čo) - to bol len začiatok. Časté stopy v blate a občasnom snehu nasvedčovali, že zveri sa v okolí potuluje dosť, no mnoho "kusov" padne za obeť neznámej šelme - podľa dostupných pozostatkov v podobe nájdených lebiek, zostatkov čeľustí, kostí a iných zvyškov telesných schránok.
David v pokojnej chvíľke ukazuje ako zhotoviť háčik na chytanie rýb z konárika šípovej ruže, no klimatické podmienky nedovoľovali zhotoviť kompletnú improvizovanú rybársku súpravu aj s plavákom zo šípky. Akoby však vytušil, že na výprave objavíme dlho hľadaný živočíšno-rastlinný druh a tým vyriešime aj záhadu neznámeho predátora.
Po nájdení strateného Tajchu sme zistili, že legendárna Tajchovka šípková ešte úplne nevyhynula. Vyzerá ako ryba, ale nie je to ryba. Vlastne to ani nie je čistý živočích. Ide o kríženca bližšie nešpecifikovaného obojživelníka a ... Ruže šípovej.
Upozorňujeme, že nasledovný popis nie je vhodný pre slabšie nátury. Tajchovka sa živí výhradne ľuďmi. Preto sme museli postupovať s najvyššou opatrnosťou. Zistené skutočnosti (telesné pozostatky divej zveri) však poukazujú na fakt, že v procese prispôsobovania sa je Tajchovka nútená živiť sa aj menej kvalitným mäsom zvierat. Jedným zo špecifík tajchovky je to, že namiesto chrbtovej plutvy má tŕňový háčik (vzniknutý krížením s Ružou šípovou) a v podstate jediným spôsobom, ako ju uloviť, je zachytiť jej háčik pomocou rybárskeho háčika vyrobeného zo šípky. Je to hlavne kvôli problémom s návnadou - nepoužijeme predsa ľudí a hoci podľa nových poznatkov by bolo možné použiť zvieracie mäso, aj tak by sa mohlo stať, že tajchovka skôr zožerie samotného lovca. Ono vlastne aj ulovenie tajchovky pomocou špeciálneho háčika je dosť problém, vzhľadom na veľkosť tajchovky. Veď len žubrienky Tajchovky šípkovej malej, menšieho príbuzného druhu Tajchovky šípkovej, ktorej útočište sme našli v ďalšom objavenom tajchu, dosahujú veľkosť 4 metre. Poznatky a objavy o Tajchovke šípkovej budú zapísané v K.O.O.O., alebo v tzv. K.0.3 alebo K3O, tiež nazývanej KáTrio (Kniha Objavov Oddielu Obry), ktorej základy boli položené práve na BlaVe.
Ďalšie naše putovanie bolo skomplikované mnohými prekážkami v podobe ciest, brodov, potôčikov, a bažín, v okolí ktorých rapídne narastala koncentrácia blata. Ťažké topánky, šmyky a zablatené takmer všetko nebolo výnimkou, no ani to neubralo na našom nadšení. Práve naopak. Ešte pár spomienok na dávnejšie nájdenie truhlice v neďalekom lese alebo na bojovku zase v inom lese vystriedalo zhotovenie čisto prírodnej austrálskej (či tropicko-pralesnej ?) trávovej fakle, zmiznutie Mateja a vyrušenie vysokej pri napájaní sa v potoku a po tom všetkom sme úspešne zablatení a plní dojmov dorazili späť do Mikuláša. Ďakujeme účastníkom za účasť, rodičom za blatotrpezlivosť a pani Tuchyňovej (alias pánovi Tuchyňovi) za odvahu a ochotu pri prevzatí a odvoze "hlinených turistov".
Zobraziť ďalšie fotky z BlaVy
Súvisiace články
|
